Slovíčko na dnes
agacina - agáty
Pesnička na dnes
V ?eľenim haju
1. V ?eľenim haju, stromčok ?eľeni,* poc ?e, mila, zapri?ahnuc, bo idu do vojni.* * 2. A mila pri?la, ?e zapri?ahla,* jak vun po?ol do tej vojni, vona ?e oddala.* * 3. Vun ľistok pisal, ci mila zdrava,* kamaraci mu pisaľi, ?e ?e u? oddala.* * 4. Vun ľistok čital, orlab vipital,* po?ol pod milej oblačok, vonka ju zavolal.* * 5. Ľevorver v ruce, ostro nabiti,* ?treľil vun jej do ?erdečka, veľkej falo?ňici.* * 6. Vona skričela, jaj, mamču? moja,* ?ak ja na totu pri?ahu davno zapomnula.* *
1. V ?eľenim haju, stromčok ?eľeni,* poc ?e, mila, zapri?ahnuc, bo idu do vojni.* * 2. A mila pri?la, ?e zapri?ahla,* jak vun po?ol do tej vojni, vona ?e oddala.* * 3. Vun ľistok pisal, ci mila zdrava,* kamaraci mu pisaľi, ?e ?e u? oddala.* * 4. Vun ľistok čital, orlab vipital,* po?ol pod milej oblačok, vonka ju zavolal.* * 5. Ľevorver v ruce, ostro nabiti,* ?treľil vun jej do ?erdečka, veľkej falo?ňici.* * 6. Vona skričela, jaj, mamču? moja,* ?ak ja na totu pri?ahu davno zapomnula.* *
Vážené prítomné luctvo,
povedzme si to prámo:
človek dokáže skoro všetko.
Urobí dýru do sveta, ale aj do ozónu,
urobit si pekný dom i peknú hanbu,
oduševnene kričat hurá i fuj,
vyzírat jako pekný hrdyna,
ale aj jako pekný idiot,
nýkedy dokáže byt aj sto rokov na svete,
ale any tri minúty pod vodu,
ví dobre hrat na klavíri a na nervy,
operúvat srcco a v tyle neprátela,
skákat o tyči a do reči,
a tuším viacej myslet na dalšé generácie počítačov
jako maturantov.
No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat,
lebo je len - človek!
Any pri najlepšéj vóli
nedokáže preletet v petmetrovej
výške z námesta Hraničárov na
Kolárové námestý - any za
ideálnych podmínek. Nedokáže vonat ako lipa a
len tak sa rozmnožúvat po vetre.
To dokáže Božá Príroda.
A preto by si mav človek celkom
skromne povedat: až tak mnoho
toho nevým, a preto sa tu na
svete budem račej čudovat, jako
svet menyt. Pri čudováný totyž
nelítajú trísky a nekapú ryby,
rastú stromy a padá snah a
šecko je na svojom míste a v
porádku, jako tedy, ked je na jar
naozaj jar, v lete leto, na jablony
jabĺčko, na človekovi hlava a v
človekovi srcco..
Stano Ščepka
povedzme si to prámo:
človek dokáže skoro všetko.
Urobí dýru do sveta, ale aj do ozónu,
urobit si pekný dom i peknú hanbu,
oduševnene kričat hurá i fuj,
vyzírat jako pekný hrdyna,
ale aj jako pekný idiot,
nýkedy dokáže byt aj sto rokov na svete,
ale any tri minúty pod vodu,
ví dobre hrat na klavíri a na nervy,
operúvat srcco a v tyle neprátela,
skákat o tyči a do reči,
a tuším viacej myslet na dalšé generácie počítačov
jako maturantov.
No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat,
lebo je len - človek!
Any pri najlepšéj vóli
nedokáže preletet v petmetrovej
výške z námesta Hraničárov na
Kolárové námestý - any za
ideálnych podmínek. Nedokáže vonat ako lipa a
len tak sa rozmnožúvat po vetre.
To dokáže Božá Príroda.
A preto by si mav človek celkom
skromne povedat: až tak mnoho
toho nevým, a preto sa tu na
svete budem račej čudovat, jako
svet menyt. Pri čudováný totyž
nelítajú trísky a nekapú ryby,
rastú stromy a padá snah a
šecko je na svojom míste a v
porádku, jako tedy, ked je na jar
naozaj jar, v lete leto, na jablony
jabĺčko, na človekovi hlava a v
človekovi srcco..
Stano Ščepka