Slovíčko na dnes
lakociňka - maškrta
Pesnička na dnes
Ľuľaj, že mi ľuľaj
1. Hej, ľuľaj, že mi ľuľaj, šive očka stuľaj.* /:Šive jak holube, dzecko mojo ľube:/* Haju, haju, hej haju, haju, haju, haju.* * 2. Hej, ľuľočki, ľuľočki, sinu muj maľučki,* /:sinu muj maľučki, zviazal śi mi ručki.:/* Haju, haju, hej haju, haju, haju, haju.* * 3. Hej, ručki śi mi zviazal, bim ňemohla robic,* /:noški śi mi zviazal, bim ňemohla chodzic.:/* Haju, haju, hej haju, haju, haju, haju.* * 4. Hej, ľuľaj že mi, ľuľaj, ľem śe ňeviguľaj* /:z plitkej koľisočki do čarnej žemočki.:/* Haju, haju, hej haju, haju, haju, haju.* *
1. Hej, ľuľaj, že mi ľuľaj, šive očka stuľaj.* /:Šive jak holube, dzecko mojo ľube:/* Haju, haju, hej haju, haju, haju, haju.* * 2. Hej, ľuľočki, ľuľočki, sinu muj maľučki,* /:sinu muj maľučki, zviazal śi mi ručki.:/* Haju, haju, hej haju, haju, haju, haju.* * 3. Hej, ručki śi mi zviazal, bim ňemohla robic,* /:noški śi mi zviazal, bim ňemohla chodzic.:/* Haju, haju, hej haju, haju, haju, haju.* * 4. Hej, ľuľaj že mi, ľuľaj, ľem śe ňeviguľaj* /:z plitkej koľisočki do čarnej žemočki.:/* Haju, haju, hej haju, haju, haju, haju.* *
Vážené prítomné luctvo,
povedzme si to prámo:
človek dokáže skoro všetko.
Urobí dýru do sveta, ale aj do ozónu,
urobit si pekný dom i peknú hanbu,
oduševnene kričat hurá i fuj,
vyzírat jako pekný hrdyna,
ale aj jako pekný idiot,
nýkedy dokáže byt aj sto rokov na svete,
ale any tri minúty pod vodu,
ví dobre hrat na klavíri a na nervy,
operúvat srcco a v tyle neprátela,
skákat o tyči a do reči,
a tuším viacej myslet na dalšé generácie počítačov
jako maturantov.
No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat,
lebo je len - človek!
Any pri najlepšéj vóli
nedokáže preletet v petmetrovej
výške z námesta Hraničárov na
Kolárové námestý - any za
ideálnych podmínek. Nedokáže vonat ako lipa a
len tak sa rozmnožúvat po vetre.
To dokáže Božá Príroda.
A preto by si mav človek celkom
skromne povedat: až tak mnoho
toho nevým, a preto sa tu na
svete budem račej čudovat, jako
svet menyt. Pri čudováný totyž
nelítajú trísky a nekapú ryby,
rastú stromy a padá snah a
šecko je na svojom míste a v
porádku, jako tedy, ked je na jar
naozaj jar, v lete leto, na jablony
jabĺčko, na človekovi hlava a v
človekovi srcco..
Stano Ščepka
povedzme si to prámo:
človek dokáže skoro všetko.
Urobí dýru do sveta, ale aj do ozónu,
urobit si pekný dom i peknú hanbu,
oduševnene kričat hurá i fuj,
vyzírat jako pekný hrdyna,
ale aj jako pekný idiot,
nýkedy dokáže byt aj sto rokov na svete,
ale any tri minúty pod vodu,
ví dobre hrat na klavíri a na nervy,
operúvat srcco a v tyle neprátela,
skákat o tyči a do reči,
a tuším viacej myslet na dalšé generácie počítačov
jako maturantov.
No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat,
lebo je len - človek!
Any pri najlepšéj vóli
nedokáže preletet v petmetrovej
výške z námesta Hraničárov na
Kolárové námestý - any za
ideálnych podmínek. Nedokáže vonat ako lipa a
len tak sa rozmnožúvat po vetre.
To dokáže Božá Príroda.
A preto by si mav človek celkom
skromne povedat: až tak mnoho
toho nevým, a preto sa tu na
svete budem račej čudovat, jako
svet menyt. Pri čudováný totyž
nelítajú trísky a nekapú ryby,
rastú stromy a padá snah a
šecko je na svojom míste a v
porádku, jako tedy, ked je na jar
naozaj jar, v lete leto, na jablony
jabĺčko, na človekovi hlava a v
človekovi srcco..
Stano Ščepka