Slovíčko na dnes
karperec - náramok
Pesnička na dnes
?iroki jarek
1. ?iroki jarek, nemo?em preskočic,* podz mila, pomo? lavočku prelo?ic.* /:Lavočku prelo?ic z dreva smrekoveho,* lebo ?i ma mila ?erca falo?neho:/* * 2. Falo?ne ?erco, dvojake umisli,* frajirka moja u? na mne nemi?ľi.* /: Bili dzeň, bili dzeň, ja do vas nepridzem,* jak ?e zvečareje, ja do karčmi zajdzem:/* * 3. A u karčme stovku rucim do cimbala,* zahraj mi cigan do biloho rana.* /:Do biloho rana, jak sluničko vidze,* a? moja mamička sama po mňe pridze.:/*
1. ?iroki jarek, nemo?em preskočic,* podz mila, pomo? lavočku prelo?ic.* /:Lavočku prelo?ic z dreva smrekoveho,* lebo ?i ma mila ?erca falo?neho:/* * 2. Falo?ne ?erco, dvojake umisli,* frajirka moja u? na mne nemi?ľi.* /: Bili dzeň, bili dzeň, ja do vas nepridzem,* jak ?e zvečareje, ja do karčmi zajdzem:/* * 3. A u karčme stovku rucim do cimbala,* zahraj mi cigan do biloho rana.* /:Do biloho rana, jak sluničko vidze,* a? moja mamička sama po mňe pridze.:/*
Vážené prítomné luctvo,
povedzme si to prámo:
človek dokáže skoro všetko.
Urobí dýru do sveta, ale aj do ozónu,
urobit si pekný dom i peknú hanbu,
oduševnene kričat hurá i fuj,
vyzírat jako pekný hrdyna,
ale aj jako pekný idiot,
nýkedy dokáže byt aj sto rokov na svete,
ale any tri minúty pod vodu,
ví dobre hrat na klavíri a na nervy,
operúvat srcco a v tyle neprátela,
skákat o tyči a do reči,
a tuším viacej myslet na dalšé generácie počítačov
jako maturantov.
No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat,
lebo je len - človek!
Any pri najlepšéj vóli
nedokáže preletet v petmetrovej
výške z námesta Hraničárov na
Kolárové námestý - any za
ideálnych podmínek. Nedokáže vonat ako lipa a
len tak sa rozmnožúvat po vetre.
To dokáže Božá Príroda.
A preto by si mav človek celkom
skromne povedat: až tak mnoho
toho nevým, a preto sa tu na
svete budem račej čudovat, jako
svet menyt. Pri čudováný totyž
nelítajú trísky a nekapú ryby,
rastú stromy a padá snah a
šecko je na svojom míste a v
porádku, jako tedy, ked je na jar
naozaj jar, v lete leto, na jablony
jabĺčko, na človekovi hlava a v
človekovi srcco..
Stano Ščepka
povedzme si to prámo:
človek dokáže skoro všetko.
Urobí dýru do sveta, ale aj do ozónu,
urobit si pekný dom i peknú hanbu,
oduševnene kričat hurá i fuj,
vyzírat jako pekný hrdyna,
ale aj jako pekný idiot,
nýkedy dokáže byt aj sto rokov na svete,
ale any tri minúty pod vodu,
ví dobre hrat na klavíri a na nervy,
operúvat srcco a v tyle neprátela,
skákat o tyči a do reči,
a tuším viacej myslet na dalšé generácie počítačov
jako maturantov.
No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat,
lebo je len - človek!
Any pri najlepšéj vóli
nedokáže preletet v petmetrovej
výške z námesta Hraničárov na
Kolárové námestý - any za
ideálnych podmínek. Nedokáže vonat ako lipa a
len tak sa rozmnožúvat po vetre.
To dokáže Božá Príroda.
A preto by si mav človek celkom
skromne povedat: až tak mnoho
toho nevým, a preto sa tu na
svete budem račej čudovat, jako
svet menyt. Pri čudováný totyž
nelítajú trísky a nekapú ryby,
rastú stromy a padá snah a
šecko je na svojom míste a v
porádku, jako tedy, ked je na jar
naozaj jar, v lete leto, na jablony
jabĺčko, na človekovi hlava a v
človekovi srcco..
Stano Ščepka